Štvrtok 19.Jún 2008

Dnes sme mali zase akčný deň. Boli sme u tety doktorky na foniatrii kde mi skontrolovala naslúchadla. Veľmi sa jej páčili moje kvietkové šaty. Potom sme išli na očkovanie. Zo spánku ma zobudil komár. Aspoň tak mi povedala mamka, keď som sa v tom šoku rozplakala. Bolo to únavné, ale ku večeru som sa prebrala a rozkecala. Dedovi sa moje rečnenie tak zapáčilo, že si ma nahral:) A mama odfotila do denníčka. Ako inak:) Nie len ja som dnes ukecana, ale aj mamka má niečo na srdiečku: Povzbudivý príbeh.

Hlinená nádoba
V Číne mal jeden nosič vody dve veľké hlinené nádoby, každú zavesenú na konci palice, ktorú nosil na ramenách. Jedna mala prasklinu, druhá bola dokonalá. Na konci dlhej cesty, ktorá trvala od potoka až k domu, bola v prasknutej nádobe len polovica vody a v druhej vždy plná miera. Dokonalá nádoba bola pyšná na svoj výkon, veď to robila dokonale. Ale chúďa prasknutá nádoba sa hanbila za svoju nedokonalosť a cítila sa úboho, pretože bola schopná len polovičného výkonu. Po dvoch rokoch súženia oslovila nosiča: "Hanbím sa, pretože voda počas cesty domov odteká." Nosič jej odpovedal: "Všimla si si, že kvietky rastú len na tvojej strane chodníka, a nie na druhej? Vedel som o tvojej nedokonalosti a na túto stranu cesty som rozosial semená rastlín. To ty si ich každý deň polievala, keď sme sa vracali domov. Dva roky zbieram tieto krásne kvetiny, aby som si ozdobil svoj stôl. Keby si nebola taká, aká si, táto krása by nemohla rozžiariť môj dom." Všetci máme svoje osobité chyby. Všetci sme prasknuté hlinené nádoby. Tieto praskliny a chyby, ktoré sú v každom z nás, robia náš život zaujímavým a vzácnym. Len musíme každého prijať takého, aký je, a vidieť v ňom to dobré.

Tento príbeh nepíšem len tak:) Michaelka, pre mňa aj ocka budeš vždy tou najdokonalejšou bytosťou na svete. Nikdy na to nezabudni!!!!! Si úžasná, jedinečná a veľmi ťa ľubime.