Dnes sme mali náročný deň. Boli sme sa ukázať v rehabilitačnom centre Harmony, kde budem chodiť cvičiť, lebo stále ma to ťahá do ľavej strany a tak ujo doktor na neurológii zhodnotil, že budem musieť veľa a poctivo cviciť. Dnes to bola pohoda. Teta doktorka v centre ma všelijako ponaťahovala, dokonca som chvíľu visela aj dolu hlavou, ale mne sa to páčilo. Bolo to lepšie ako centrifuga.Trosku adrenalínu občas neuškodí. Mamka aj ocko sa ku mne správaju akoby som bola porcelánová bábika.Dokonca mi tetuška doktorová predpísala aj masáže. Z centra sme sa stretli s tetou Deniskou, ktorá maminke požičala knižky, aby si mohla preštudovať, čo ju so mnou v budúcnosti čaka. Moja mama je taká maniačka na knižky, ale stále nevie pochopiť, že nie všetko čo sa v nich píše je správne a nie všetko to treba dodržať. Veď ja jej to trošku spestrím. Uznajte, nebol by svet nudný a jedofarebný, keby sme si na všetko mohli nájsť návod v knižke ??? Ale keď mi začala predvádzať slovo sova v posunkoch tak som sa zacala smiat.A potom sa všetci smiali na mne. Keď sa mi už nechcelo smiať, tak som im predviedla aj to, že viem aj plakať.Išli sme von, nech si pospinkám. Vonku sa stretla maminka s inými maminkami ktoré mali detičky a všetky nakúkali do kočíka. Dnes som spoznala veľa nových tvári a to som vám ešte nespomenula tetu Lucku. Ale o tej vám napíšem inokedy. Dnes mala aj ona naponáhlo, takže sme ju boli pozrieť len na skok v robote. Čo poviete na môj dnešný deň? Stihla som toho dosť na to, že som ešte len malé bábetko? A to som vám ešte zabudla napísať, že ockovi sa nevidia moje očká tak možno ma zajtra čaká ďalší akčný deň... ale o tom až zajtra. Na dnes stačilo.
môj úsmev
