Rovnako je to aj s mojím ockom. Keď som s ním tak sa nebojím ničoho, lebo viem že ma vždy pred všetkým ochráni. Bude sa za mňa biť ako lev. Dnes som prvý krát zaspinkala v jeho náručí. Je mi pri ňom tak super... len škoda, že s nami nemôže byť dlhšie, kedže musí chodiť aj do práce.
Veľmi ťa ľúbim ocko:) 
Dnes nás babka pozvala na obed, takže sme nedeľu strávili v Bratislave. Po obede sme sa išli prejsť k blízkemu jazeru Draždiak. Ocko mi pri pohľade na čvachtajúcich ľudí sľúbil, že o rok ma tiež niekam zoberie. Ak to vyjde tak rovno k moru:)
... uprostred sídliska nikdy nič nezískaš ak nie si rýchly... lala
Dnes našu rodinu poctila vzácná návšteva. Prišli sa na mňa pozrieť mamkini a ockovi kamaráti. teda aspoň časť z nich:)
A tak sme si spolu vyšli na pivko... teda v mojom prípade na mliečko a mamkinom na nesýtenú vodu:)
... mamka si s kamarátkami super pokecala... aj o niečom inom ako plienkách či kojení...
Dvaja muži a nemluvňa... :)
Mamka sa tvorivo realizovala, ale mne sa to až tak veľmi nepáčilo...
Ockovi som darovala toto čokoladové srdiečko, lebo ho veľmi ľúbim...
Dnes som mala deň - spachtošský. Tieto horúčavy je najlepšie prespať:)
Ale večer sa prehnal Pezinkom leják. Po ňom bol perfektný vzduch vonku. Mamka s ockom ma zobrali von na prechádzku. 
V kuchyni pribudla krabica ako svet...
S veľmi zvláštným odkazom. Čo v tej krabici môže byť?:)
Aj svet sa točí pomalšie keď nie je ocko s nami.
Ocko tvoja princeznička na teba čaká... a veľmi sa teší keď sa vrátiš. 
Hlinená nádoba
V Číne mal jeden nosič vody dve veľké hlinené nádoby, každú zavesenú na konci palice, ktorú nosil na ramenách. Jedna mala prasklinu, druhá bola dokonalá. Na konci dlhej cesty, ktorá trvala od potoka až k domu, bola v prasknutej nádobe len polovica vody a v druhej vždy plná miera. Dokonalá nádoba bola pyšná na svoj výkon, veď to robila dokonale. Ale chúďa prasknutá nádoba sa hanbila za svoju nedokonalosť a cítila sa úboho, pretože bola schopná len polovičného výkonu. Po dvoch rokoch súženia oslovila nosiča: "Hanbím sa, pretože voda počas cesty domov odteká." Nosič jej odpovedal: "Všimla si si, že kvietky rastú len na tvojej strane chodníka, a nie na druhej? Vedel som o tvojej nedokonalosti a na túto stranu cesty som rozosial semená rastlín. To ty si ich každý deň polievala, keď sme sa vracali domov. Dva roky zbieram tieto krásne kvetiny, aby som si ozdobil svoj stôl. Keby si nebola taká, aká si, táto krása by nemohla rozžiariť môj dom." Všetci máme svoje osobité chyby. Všetci sme prasknuté hlinené nádoby. Tieto praskliny a chyby, ktoré sú v každom z nás, robia náš život zaujímavým a vzácnym. Len musíme každého prijať takého, aký je, a vidieť v ňom to dobré.
Tento príbeh nepíšem len tak:) Michaelka, pre mňa aj ocka budeš vždy tou najdokonalejšou bytosťou na svete. Nikdy na to nezabudni!!!!! Si úžasná, jedinečná a veľmi ťa ľubime.
Dnes sme prežili opať rušný deň. Moja mamka si však zabudla doma fotoaparát. Takže fotodokumentácia nie je. Dnes som sa zoznámila s mamkinými kamarátkami Marikou a Ikou. Veľmi sa mi páčili. Marika nám doniesla mrkvičku a tak mi ju mamka s ockom v noci, na radosť susedov uvarili, pomixovali a dali zamraziť. Aby ostalo aj na "horšie časy":)
Lacko, tieto láskyplné fotky s našim najkrajším pokladom na svete hovoria za všetko. Si ten najlepší otec pre našu Michaelku. Som šťastná, že si sa ním stal práve ty:) Obidve ťa veľmi ľúbime. Dnes to píšem v mene Mišky ja, ale verím, že onedlho Ti to sama povie alebo dokáže keď ťa objíme svojimi rúčkami a dá Ti ten najsladší božtek na líčko:)
Kedže moja mamka je "stará petržalčanka", dnes sme sa išli aj s ockom a babkou pozrieť na Dni Petržálky:)
Dnes ráno sme cestovali s ockom a mamkou do Bratislavy na rehabilitáciu.
Cestou tam som sa takto krásne usmievala. Lebo som nevedela, že ma čaká nový vyčerpávajúci cvik. Veľmi som pri ňom plakala.
Takto som zaspala cestou späť...
