Ďalší akčný deň

A mám za sebou ďalší akčný deň..

Ráno sme navštívili botanickú záhradu. Veľmi sa mi v nej páčilo, až na to, že ako na potvoru ma strašne rozbolelo bruško, tak som si aj poplakala. Po návšteve botanickej záhrady nás čakal fajnový obedík u mojich starých rodičov. No a potom ma ocko s mamkou a babkou zobrali do nákupného centra, aby mi kupili slnečné okuliare. V Auparku sa mi veľmi páčilo. Bol tam ruch a veľa zaujímavých vecí, ktoré som mohla pozorovať. Mama zbadala aj úplne malinké bábätko v kočíku a povedala ockovi, že ja som taká malinká nikdy nebola. Ocko ju však hneď vyviedol z omylu. Ona si to už nepamätá. Ani sa jej však nečudujem, veď rastiem ako z vody...

PS: Máme novinku, idú mi zúbky a tak som viac podráždená. všetko musím dávať do pusy. Pri večernom kúpaní som môjmu ockovi oslintala celý prst a on sa smial, lebo ho to šteklilo ako som mu ho sala:)

..vždy sa mám o koho oprieť...

... a tým človekom o koho sa môžem oprieť je môj ocko.A aby ste vedeli tak môj ocko je najlepší na celom svete. Chcela by som ho prihlásiť do súťaže o najlepšieho otca. Určite by súťaž vyhral. Dnes sme boli spolu na prechádzke (maminku sme nechali doma, ona bola so mnou vonku doobeda ked ocko upratoval byt) a kúpil maminke zlté tulipány. Vie, že mamča má rada kvety a tak ju veľa krát poteší týmto spôsobom. Ocko, ja aj mamka ťa veľmi ľúbime a aj keby si tú súťaž nevyhral pre nás budeš vždy ty ten naj.

Piatok 25.4.2008

Opäť ma čakal jeden z tých náročnejších dní. Deň, ktorý neunavil len mňa ale aj moju maminku. Večer sme od únavy zaspali obe spolu v posteli, čo ja milujem, pretože keď sa zobudím a nikoho vedľa seba nevidím tak si ich pekne zavolám. Najprv poobzerám či niečo nové v izbe nepribudlo. Potom pozriem na strop koľko je hodín. Veľmi sa mi páčia tie modré číselká na strope. Lenže včera sme s mamčou zaspali skôr než stihla zrekapitulovať náš deň. Boli sme prvý krát cvičiť. Veľmi sa mi to nepáčilo, čo som dala aj patrične najavo. Síce ma teta sestrička na rehabilitácii chválila ale mne sa vôbec nepozdávalo ako ma držala za hlavu. Vôbec som s ňou nemohla hýbať a tak som kričala nech ma konečne pustia ale oni to nechápali. Išla som si plúca vykričať a nič. Ešte ma štuchla raz pod jedno rebro a raz pod druhé. Nepríjemný zážitok. Po cvičení ma zase dalšia tetuška masirovala masážnou loptičkou. Po masáži som sa vyhriala pod lampou ako jašterička na slniečku. To bolo príjemne, zaspala som.Snívalo sa mi ako sa vyhrievam na slniečku pri mori pod palmou... Zo sna ma vyrhla mamina keď ma začala obliekať, naša cesta mala pokračovanie do nemocnice na Antolskú za Mudr. Kabátovou. maminka s ockom potrebovali prekonzultovať používanie môjho načúvacieho aparátu s odborníčkou. Nedozvedeli sa nič nové, len to čo im už povedali v nemocnici na Kramároch...

môj úsmev

A další pekný deň za nami. Opať sme ho strávili vonku, bolo super až na ceste domov som to už nevydržala od hladu a spravila koncert na celú ulicu. Maminka dnes fotila moje ksichtíky a konečne sa jej podarilo odfotit aj môj , vraj čarovný úsmev. Tak sa z toho vytešovala, a neskor aj ocko ked sa vrátil z roboty a maminka mu ukázala naše dnešné výtvory.

Tak sa pozrite aj vy aké ksichtíky viem už spraviť:)

Nechtíky a nechty

Dnes mi maminka opäť musela ostrihať nechtíky. Poviete si čo je také akčné na strihaní nechtov. Veď ide o banalnú vec. Nikto sa nad tým nezamýšla. Ostrihá a nemusí o tom písať článok do blogu. Ano je to tak pokiaľ nemáte doma malé bábetko.Môj ocko sa bojí strihania mojich nechtíkov ako čert kríža,takže táto činnosť je na mojej maminke. Ale ona je v tom už taká šikovná, že ani neviem kedy sa strihanie nechtov uskutoční. Ja pri tom spokojne spinkám.Zatiaľ to má mamka so mnou jednoduché, ale či to tak bude vždy tak o tom ešte pouvažujem...

Centrum Harmony

Dnes sme mali náročný deň. Boli sme sa ukázať v rehabilitačnom centre Harmony, kde budem chodiť cvičiť, lebo stále ma to ťahá do ľavej strany a tak ujo doktor na neurológii zhodnotil, že budem musieť veľa a poctivo cviciť. Dnes to bola pohoda. Teta doktorka v centre ma všelijako ponaťahovala, dokonca som chvíľu visela aj dolu hlavou, ale mne sa to páčilo. Bolo to lepšie ako centrifuga.Trosku adrenalínu občas neuškodí. Mamka aj ocko sa ku mne správaju akoby som bola porcelánová bábika.Dokonca mi tetuška doktorová predpísala aj masáže. Z centra sme sa stretli s tetou Deniskou, ktorá maminke požičala knižky, aby si mohla preštudovať, čo ju so mnou v budúcnosti čaka. Moja mama je taká maniačka na knižky, ale stále nevie pochopiť, že nie všetko čo sa v nich píše je správne a nie všetko to treba dodržať. Veď ja jej to trošku spestrím. Uznajte, nebol by svet nudný a jedofarebný, keby sme si na všetko mohli nájsť návod v knižke ??? Ale keď mi začala predvádzať slovo sova v posunkoch tak som sa zacala smiat.A potom sa všetci smiali na mne. Keď sa mi už nechcelo smiať, tak som im predviedla aj to, že viem aj plakať.Išli sme von, nech si pospinkám. Vonku sa stretla maminka s inými maminkami ktoré mali detičky a všetky nakúkali do kočíka. Dnes som spoznala veľa nových tvári a to som vám ešte nespomenula tetu Lucku. Ale o tej vám napíšem inokedy. Dnes mala aj ona naponáhlo, takže sme ju boli pozrieť len na skok v robote. Čo poviete na môj dnešný deň? Stihla som toho dosť na to, že som ešte len malé bábetko? A to som vám ešte zabudla napísať, že ockovi sa nevidia moje očká tak možno ma zajtra čaká ďalší akčný deň... ale o tom až zajtra. Na dnes stačilo.

Pondelok 21. apríl 2008

Dnes sme s mamkou boli pozrieť kačky v parku. Vždy sa tam velmi teším. Chodíme tam skoro každý deň. Mamka ma tam vyberie a ukazuje stromy, prechadzame sa. Ja si idem oči vyočiť... Dnes sme zobrali so sebou aj fotoaparat a cvakali. Hneď pri vstupe do parku kvitne magnólia. Mamka ju odfotila do denníčka, je nádherná. Škoda len, že nemôžete cítiť tú krásnu vônu. Tak sa pokochajte aspoň pohľadom, tak ako som sa aj ja kochala.

Výlet do Malých Karpát

Dnes ma ocko s mamkou zobrali na výlet. Išli sme z Grinavy pozrieť jazero, vinice, prírodu. Bolo krásne počasie. Výlet sa vydaril. Mamka s ockom prišli na iné myšlienky. Trápi ich, že som prišla o sluch po prekonaní škaredej choroby. A tak som sa celý deň usmievala a hypnotizovala mamku svojimi krásnymi modrými očkami...aby nebola smutná